Riziká nápojových PET fliaš

V roku 2008 vypili obyvatelia Nemecka v priemere 138 litrov minerálok na jedného obyvateľa, s obsahom kyseliny uhličitej alebo bez nej, V tomto počte sú započítané dojčatá, mládež i dospelí. Nápojové odvetvie sa hrdí vysokou mierou rastu, rok čo rok. K tomu sa pridávajú slušné množstvá limonád sýtených kyselinou uhličitou rôznych chutí, takzvané softdrinky, ktoré tiež každý rok zaznamenávajú vysokú mieru rastu. Na celom svete sa vyrábajú obrovské množstvá nápojov tohto druhu. Tieto nápoje sú spravidla už viac rokov ponúkané nie v sklenených (príp. zálohovaných) fľašiach, ale najmä v plastových PET fľašiach. PET je skratka slova polyetyléntereftalát, ktorý sa vyrába z ropy. Z jedného litra ropy vznikne približne 12 nápojových PET fliaš. Tieto plastové fľaše sa vyznačujú veľmi nízkou hmotnosťou pri vysokej stabilite na jednej strane a vysokou odolnosťou voči praskaniu na strane druhej. Už len pre tieto skutočnosti a z toho vyplývajúce nižšie prepravné náklady sú nápojovým priemyslom vysoko cenené. Aj výrobné náklady sú oveľa nižšie, ako náklady na výrobu sklenených fliaš, ktorých náklady sa ešte viac zvyšujú prípadným zálohovaním a prepravkami.

Hormonálna aktivita

Po viacročnom intenzívnom laboratórnom skúmaní sa však povesť PET fliaš naštrbila. O tom informovala napríklad švajčiarska stanica SR v relácii pre spotrebiteľov v máji/júni 2009. Podľa nej nemecký Bund für Umwelt und Naturschutz (Spolok pre životné prostredie a ochranu prírody, BUND) považuje obaly z materiálu PET za veľmi problematické nielen z ekologického pohľadu (jednorazové obaly z ropnej suroviny, čiže plastový odpad), ale aj z pohľadu zdravotného, pretože sa zistilo, že tento plast dokáže uvoľňovať do nápoja chemické látky, ktorých zdravotná neškodnosť dodnes nie je nijakým spôsobom preukázaná. Naopak, experti prednedávnom dokázali v minerálke substancie podobné ľudským hormónom, napríklad ženskému sexuálnemu hormónu estrogénu. Preto varujú spotrebiteľov, že podstupujú zdravotné riziko, ak pijú vodu z takejto PET fľaše.

Mladý doktorand Martin Wagner spoločne s frankfurtskými vedcami v rámci výskumného projektu so slimákmi dokázal, že PET fľaše na rozdiel od sklenených uvoľňujú do vody substancie podobné hormónom. Jedna časť týchto citlivých živočíchov žila osem týždňov v PET fľašiach, druhá v sklenených fľašiach. Wagner: „Myslel som si, že minerálka je H2O plus minerály, ako by si asi povedal každý neznalý spotrebiteľ. Slimákom, ktoré žili v PET fľašiach a sklenených fľašiach sme otvorili vačky s embryami a spočítali potomstvo. To je mierou estrogénnej záťaže.“

Martin Wagner pri počítaní embryí slimákov zistil, že minerálky sú odlišne zaťažené hormonálne aktívnymi substanciami a že to môže súvisieť iba s ich obalom, teda s plastom. „V našom pokuse sa ukázalo, že slimáky z plastových fliaš mali zvýšenú reprodukciu, zatiaľ čo slimáky, ktoré porovnateľne žili v sklenených fľašiach, mali normálnu reprodukciu. To signalizuje, že niečo z materiálu sa vyplavilo do vody. Všade sme použili rovnakú vodu. Jedinou premennou v pokuse bol materiál obalu.“

Prof. Jörg Oehlmann z frankfurtskej Goetheho univerzity vedie tento výskumný projekt s označením Hormóny v PET fľašiach. Výskum si objednal Spolkový úrad pre životné prostredie (Bundesumweltamt, UBA) potom, ako sa zverejnili varovné informácie. V rámci tohto výskumu biológovia skúmajú v minerálkach zaťaženie environmentálnymi hormónmi, takzvanými endokrinnými disruptormi. Predbežné výsledky výskumu predstavil tlači a o. i. uviedol: „Vedeli sme, že potraviny môžu byť kontaminované určitými environmentálnymi hormónmi. Príkladom je bisfenol A, chemikália pôsobiaca ako estrogén, ktorá sa uvoľňuje z polykarbonátových fliaš a môže preniknúť do nápoja. V praxi však máme do činenia nie iba s jednou chemikáliou, ale s celým množstvom environmentálnych hormónov.“

Aby sa do výskumu zaradili aj tzv. koktailové efekty, ako ich označujú chemici, vedci sa nesústredili na jednotlivé substancie, ale na celkovú hormonálnu aktivitu minerálok.

Možné príčiny

Výskumníci a vedci si tieto procesy vysvetľujú tým, že plastové PET fľaše sa javia ako nepriepustné a primerane bezpečné iba navonok. V skutočnosti je plast porézny a kyselina uhličitá postupne uniká cez obal. Takýmto spôsobom sa môžu z plastu vyplavovať substancie a preniknúť tak do vody. Martin Wagner zatiaľ nezistil, ktoré zložky PET fliaš môžu byť nebezpečné, pretože na to by potreboval vedieť, ktoré substancie materiál fliaš obsahuje. Veľké priemyselné podniky, ktoré fľaše vyrábajú, mu však odmietli poskytnúť akúkoľvek informáciu o tom. Wagner: „Pretože nevieme, ktoré chemikálie sa používajú – označujú to za obchodné tajomstvo – v súčasnosti tápeme v tme a hľadáme ihlu v kope sena.“

Podobnosť s vodou z ČOV

Výsledky štúdie hormonálnych substancií v PET fľašiach uverejnili frankfurtskí environmentálni toxikológovia v marci 2009 v uznávanom špecializovanom magazíne „Environmental Science ans Pollution Research“. V 12 z celkovo 20 skúmaných značiek minerálok sa podarilo preukázať zvýšenú hormonálnu aktivitu. „Na začiatku našej práce sme nečakali, že zistíme tak masívnu estrogénnu kontamináciu v potravine, ktorá podlieha prísnym kontrolám,“ hovorí Wagner. „Nakoniec sme však museli konštatovať, že z pohľadu hormonálnej aktivity minerálky vykazujú kvalitu vody na výstupe čističky odpadových vôd.“ O vode z ČOV je známe o. i. aj to, že je zaťažená hormónmi, ktoré sa nachádzajú v tabletách hormonálnej antikoncepcie, ktorú ženy užívajú proti otehotneniu a zvyšky ktorých sa cez WC dostanú do kanalizácie.

Ďalšie skúmanie a výstrahy

Profesor Gilbert Schönfelder z Univerzity Würzburg skúma najmä účinky rôznych chemikálií, ktoré pôsobia na organizmy ako hormóny. Schönfelder na túto tému povedal, že špeciálne hormóny môžu mať závažný dopad najmä na ľudský organizmus. Konkrétne uviedol: „Napríklad v zmenách kvality spermií, vo zväčšení prostaty alebo v zmene rastu prsníkov. Zaznamenávame mimoriadny výskyt cukrovky typu II alebo aj typu I, prípadne poruchy metabolizmu tukov. Existujú aj jednotlivé údaje ktoré ukazujú, že príjem environmentálnych chemikálií môže súvisieť s inými hormonálnymi poruchami, napríklad poruchami metabolizmu.“

V rámci tohto výskumu sa zistilo aj to, že jedna z viacerých výrobných látok, napr. chuťou a vôňou intenzívny acetaldehyd, dáva vode miernu príchuť jablka, čo je ďalší signál toho, že látky z plastu prechádzajú do vody. V inej správe sa uvádza, že podľa výsledkov výskumu, ktorý uskutočnil priemysel obalového skla, v prípade PET fliaš na rozdiel od sklenených fliaš hrozí nebezpečenstvo tvorby plesní vo vnútri fľaše.

Na porúrskej univerzite Bochum sa taktiež skúmali vlastnosti nápojových PET fliaš v súvislosti s ich nízkou bariérou voči difúzii plynov a kvapalín. Napríklad difúzia kyslíka do nápojovej PET fľaše dokáže v prípade ovocnej šťavy spôsobiť oxidáciu a v prípade nesýtenej vody tvorbu rias. A difúzia v prípade nápojov s kyselinou uhličitou skracuje dobu trvanlivosti. Okrem toho PET nie je chuťovo neutrálny. Produkty rozkladu plastu môžu veľmi rýchlo prejsť do nápoja. Preto sa medzičasom horúčkovite pracuje na postupoch na báze plazmy, pomocou ktorých sa na vnútornú vrstvu PET fľaše nanesú sklovité vrstvy, ktoré dokážu lepšie chrániť obsah. To by pravdepodobne mohlo vyriešiť niektoré z týchto problémov. Výskumná skupina okrem toho upozornila na to, že súčasné predpísané postupy na umývanie PET fliaš pred stáčaním agresívnymi chemickými alebo mokrými tepelnými postupmi predstavujú značnú ujmu pre tento typ plastu.

Zdravotné riziko zatiaľ nemožno odhadnúť

Environmentálni toxikológovia z rôznych univerzít podieľajúcich sa na výskumnom projekte zatiaľ nedokážu odhadnúť, či preukázaná estrogénna kontaminácia minerálky predstavuje pre konzumenta zdravotné riziko. Prof. Jörg Oehlmann z univerzity Frankfurt k tomu uvádza: „Naše výsledky síce dokazujú, že prichádzame do styku s väčším množstvom environmentálnych hormónov, ako sme doteraz predpokladali, zatiaľ však nevieme nič o ich príjme, pôsobení a odbúravaní v ľudskom tele.“ Vedci nedokázali zatiaľ zistiť ani to, ktoré konkrétne chemické látky sú zodpovedné za hormonálnu záťaž v minerálnej vode. Frankfurtská skupina intenzívne pracuje na ich identifikovaní.

…

Výrobcovia odmietajú poskytnúť informácie

Vyšetrovacia skupina televíznej stanice SR sa na základe týchto výsledkov vzbudzujúcich obavy obrátila na rôznych producentov minerálnych vôd a chcela od nich vedieť, aký je ich postoj k možným hrozbám, ktoré vychádzajú z PET fliaš. Všetci oslovení výrobcovia však odmietli poskytnúť akékoľvek stanovisko. Tak najsilnejšia spoločnosť v odvetví GEROLSTEINER ako ani Združenie nemeckých minerálnych prameňov (Verband Deutscher Mineralbrunnen) neboli ochotní vyjadriť sa k téme na kameru. Odmietli poskytnúť dokonca aj písomné stanovisko.

Redakcia sa preto obrátila na príslušné úrady, aby zistila, či je vzhľadom na potenciálne zdravotné ohrozenie obyvateľstva možné, výrobcov donútiť k spolupráci alebo ich donútiť k stiahnutiu PET fliaš z obehu až do definitívneho vyjasnenia existujúcich otázok. Výsledok: nemecký Spolkový úrad na odhad rizika (Bundesinstitut für Risikoabwägung, BfR) sa najskôr odmietol vyjadriť. Neskôr však Jürgen-Thier-Kundke z BfR vyhlásil: „Nesúhlasíme s týmto názorom. Nebolo skúmané, odkiaľ táto aktivita pochádza. Považujeme to však za vážne“. A UBA redakciu telefonicky informoval, že je vraj potrebný ďalší výskum, až potom možno prijať ďalšie kroky. Z toho možno usúdiť, že tento úrad svoju povinnosť dozoru a sledovania očividne zanedbáva a schválil PET fľaše na potravinové účely ešte skôr, ako sa uskutočnili komplexné zdravotné skúšky a bolo možné zaručiť ich zdravotnú nezávadnosť. Napríklad vo farmaceutickom odvetví by bol takýto postup nemysliteľný.

Vedci ako profesor Schönfelder sa k tomu vyjadrili, že od príslušných úradov by očakávali viac úsilia a pocitu zodpovednosti: „Téma je evidentne dôležitá, pretože sa týka našej budúcnosti. Chceme rozumieť tomu, čo sa stane v ďalších generáciách. Mňa osobne zaujíma nielen to, čo bude zajtra, ale čo sa stane za 10, 20 a 150 rokov. Pretože sa to týka celej našej populácie.“

Zdravé alternatívy

Vyšetrovacia skupina televíznej stanice prišla k výsledku, že výrobcovia a distribútori PET fliaš by zdravotné riziko mohli ľahko vylúčiť, ak by namiesto PET fliaš prešli na fľaše z odľahčeného skla. Tie sú z hormonálneho hľadiska úplne nezávadné a o dve tretiny ľahšie, ako bežné sklo. Výrobcovia však očividne nemajú záujme, zrejme preto, lebo prechod na iný obal by ich vyšiel veľa peňazí.

Až do definitívneho vyjasnenia problémov a príčin hormonálnych nálezov sa na bezpečnej a bezrizikovej strane nachádzajú tí konzumenti, ktorí kupujú nápoje v sklenenom obale namiesto PET.

Zdroj:https://www.hans-harress.de/stopp-pet-flaschen.html