Plastové fľaše, lieky, plechovky, hračky, čistiace prostriedky, kozmetika, potraviny. V mnohých z nich, ako aj v ďalších spotrebných tovaroch dennej potreby sa ľudia dostávajú do styku s chemikáliami, ktoré budia podozrenie, že sa správajú ako hormóny. Nazývajú sa endokrinné disruptory (EDC) a hrozí pri nich riziko, že narúšajú fyziologické funkcie u ľudí, ako aj u zvierat. Najčastejšie sa spomínajú negatívne efekty na reprodukčnú sústavu.

Ich negatívny účinok na zdravie sa časť vedcov pokúša preukázať už roky a apelujú na Európsku úniu, aby ich použitie začala efektívne regulovať. Krajiny zo severu starého kontinentu najnovšie okrem upozornenia na škodlivosť EDC vypočítali, koľko ich používanie stojí európske krajiny.

Severská rada, v ktorej sú združené Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island a Fínsko, vydala správu, podľa ktorej padne na liečbu chorôb spôsobených endokrinnými disruptormi v týchto piatich krajinách ročne minimálne 3,6 milióna eur. Podľa záverov organizácie, ktorá funguje od polovice minulého storočia a zabezpečuje spoluprácu medzi severskými štátmi, môžu tieto látky v najhoršom prípade byť zodpovedné za náklady až vo výške 72,3 milióna eur ročne.

Štúdia s názvom „Cena za nečinnosť“ a s podtitulom „Socio-ekonomická analýza nákladov spojených s účinkami endokrinných disruptorov na reprodukčné zdravie mužov prináša výpočty vynaložených prostriedkov na liečbu v závislosti od toho, na koľko percent spájali vedci látky s vypuknutím choroby.

V prípade, že sú EDC zodpovedné len za dve percentá mužských reprodukčných chorôb, náklady na liečbu v severských krajinách dosahujú 3,6 milióna eur za rok. Odhady kalkulovali až so 40-percentným podielom EDC na uvedených chorobách, pri čom by išlo už o 72 miliónov eur. 

Len špička ľadovca

Keď sa náklady prepočítajú na počet obyvateľov celej Európskej únie, pri stredovej, teda 20-percentnej zodpovednosti EDC za reprodukčné problémy mužov, sa každoročne v únii minie 592 miliónov eur. Sú to výdavky vynakladané jednak na zdravotnú starostlivosť a jednak ako kompenzácia klesajúcej produktivity práce.

Ide pritom údajne len o špičku ľadovca, keďže autori sa venovali iba nákladom spojeným s reprodukčnými problémami u mužov, rakovinou semenníkov a deformáciám genitálií u chlapcov. Okrem toho existuje množstvo ďalších komplikácií, ktoré vedci pripisujú vplyvom EDC na organizmus, no v štúdii zahrnuté neboli. Rovnako tak autori neskúmali vplyv na životné prostredie.

EDC v globále narúšajú fungovanie endokrinnej sústavy, teda systému žliaz s vnútorným vylučovaním. Tieto žľazy produkujú hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť orgánov. Môžu poškodzovať zdravý vývoj plodu, neurologické, imunitné a rozmnožovacie funkcie organizmu. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú počas prenatálneho a ranne postnatálneho vývoja, keď sa vytvárajú orgány a nervové systémy.

V minulosti napríklad spôsobilo rozsiahle poškodenie u ľudí užívanie syntetického nesteroidného estrogénu s názvom diethylstilbestrol. Používal sa jednak ako hormonálna antikoncepcia, u tehotných žien však aj ako liek, ktorý mal predchádzať spontánnym potratom. Prvýkrát ho syntetizovali v roku 1938, no až začiatkom 70. rokov sa prišlo na to, že je zodpovedný za poruchy a zvýšené riziko u detí, ktorých matky ho v priebehu gravidity užívali. U žien sa zvyšovala pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníkov, u mužov narušenia vývoja pohlavného systému, deformácii penisu, nezostúpenia semenníkov či rakoviny pohlavných orgánov.

„Endokrinné disruptory sú problém, ktorý beriem veľmi vážne. Nová správa ukazuje, že tieto látky sú okrem poškodzovania zdravia ľudí a životného prostredia aj veľkou ekonomickou záťažou pre spoločnosť. To potvrdzuje môj názor, že sa musíme aj naďalej usilovať o ich odstránenie,“ tvrdí na rezortnej stránke dánska ministerka životného prostredia Kirsten Brosbølová.

„Nemyslím si, že by mali daňoví poplatníci platiť za škody spôsobené endokrinnými disruptormi, zatiaľ čo priemysel šetrí peniaze, ktoré by mal vynakladať na dôkladné skúmanie chemických látok, ktoré používa,“ dodala.

Konflikt vypukol aj u nás

Britský denník Guardian v tejto súvislosti upozorňuje aj na štúdiu uverejnenú v tomto roku v American Journal of Epidemiology, podľa ktorej benzofenóny používané v opaľovacích krémoch predstavujú ako endokrinný disruptor riziko pre používateľov. Plodnosť u mužov môžu údajne znižovať až o 30 percent. Výrobcovia sa však odvolávajú na normy, ktoré podľa nariadení regulátorov spĺňajú.

Konflikt pre EDC sa nevyhol ani nášmu regiónu. V lete tohto roka populárny český časopis dTest priniesol prekvapujúci rebríček kvality opaľovacích krémov, v ktorom sa produkt pre deti prémiovej značky Daylong dostupnej v lekárňach ocitol až na jeho chvoste. Redaktori to odôvodnili prítomnosťou slnečného filtra ethylhexyl methoxycinnamát, pri ktorom tvrdia, že je podozrivý, že narúša hormonálny systém, a teda patrí do skupiny EDC.

„Hoci je táto látka zatiaľ vo výrobe povolená, podozrenie na jej rizikovosť bezpochyby existuje a je oficiálne zverejnené. V prípade potenciálne rizikových látok, ktoré sú nahraditeľné, a teda nemusia v danom výrobku byť, sa držíme princípu predbežnej opatrnosti a snažíme sa, aby ich výrobcovia nepoužívali, zvlášť v produktoch určených špecificky deťom. Opaľovacie prípravky sa navyše používajú v relatívne veľkom množstve a opakovane. Väčšina výrobcov už používa iné slnečné filtre,“ uviedol dTest v reakcii na sťažnosť výrobcu.

Ten zas tvrdí, že spomínaná hrozba sa týka len prípravkov užívaných perorálne a pri aplikácii na pokožku žiadne riziko nehrozí. Hrozil aj právnou odvetou.

Nepoužívať vo svojich výrobkoch endokrinné disruptory, alebo látky, ktoré vyvolávajú podozrenie, že by nimi mohli byť, by tak firmy malo zaujímať minimálne z marketingových dôvodov. Aj keď môžu byť presvedčené o ich neškodnosti, strácajú výhodu oproti firmám, ktoré ich nepoužívajú a v reklame na to nezabudnú upozorniť.

„Firmy by sa mali zamerať na vývoj a výrobu produktov, ktoré neobsahujú látky narúšajúce hormonálny systém a iných problémových chemikálií. Dá im to konkurenčnú výhodu, keďže sa kontrola týchto látok sprísňuje po celom svete a spotrebitelia čoraz viac vnímajú tento problém,“ cituje Guardian Michaela Warhursta z britského združenia Chem Trust, ktorého cieľom je, aby bežne používané chemikálie neohrozovali prírodu a ľudí.

V naťahovaní času vidia lobing

Závery Severskej rady teraz majú vytvoriť tlak na Európsku komisiu, aby urýchlila reguláciu použitia EDC vo výrobkoch dennej spotreby. „Nová správa ukazuje, že krajiny EÚ môžu každoročne ušetriť obrovské množstvo peňazí v prípade, že sa zníži používanie látok, ktoré narúšajú endokrinný systém,“ informuje dánske ministerstvo životného prostredia. Spolu s ďalšími rezortmi severských krajín požaduje jednotnú akciu krajín Európskej únie.

Severská rada žiada úniu, aby urýchlila proces identifikácie, posúdenia rizika a následného zákazu endokrinných disruptorov. Švédsko dokonca hrozilo žalobou na Európsku komisiu za odkladanie identifikácie škodlivých chemikálii vo výrobkoch dennej spotreby.

Kritériá mali byť stanovené do decembra minulého roku práve v súvislosti s prítomnosťou EDC v mnohých výrobkoch dennej spotreby. Komisia zatiaľ v júni zverejnila plán pre definovanie kritérií pre identifikáciu endokrinných disruptorov.

V súčasnosti od septembra prebieha pod hlavičkou EÚ verejná diskusia o vedeckých metódach, ktoré by mali stanoviť kritériá pre identifikáciu EDC. Mala trvať 12 týždňov, predĺžili ju však až do polovice januára. Švédsko už v minulosti vinilo úniu, že meškania a naťahovanie termínov spôsobuje lobing zo strany chemického priemyslu. Ešte v roku 2011 vlády Veľkej Británie a Nemecka lobovali u EÚ, aby obmedzila zoznam EDC iba na najsilnejšie chemikálie. Kritici označovali tento postup za zadné dvierka pripravovanej regulácie.

EÚ však s kritikou nesúhlasí a tvrdí, že zdržania majú svoje opodstatnenie a sú dôsledkom komplexného a podrobného skúmania chemikálií, ktoré by mohli narúšať hormonálny systém. „Nikoho oneskorenie neteší. Ale uprednostňujeme trvalé a správne riešenie pred dočasným a chybným,“ povedal britskémudenníku Guardian výkonný riaditeľ pre dohľad nad produktmi v Európskej rade pre chemický priemysel Peter Smith. Združenie reprezentuje 29-tisíc chemických spoločností po celej Európe.

P. Smith spochybnil aj závery štúdie Severskej rady. Podľa neho bol súvis medzi ochoreniami a EDC vytvorený svojvoľne.

Efektívnu reguláciu nežiadajú prvýkrát

Nie je to prvýkrát, čo je na EÚ vyvíjaný tlak, aby v otázke regulácie EDC konala. V roku 2013 schválili europoslanci správu, ktorú predložila švédska poslankyňa Asa Westlundová. Vyzvali v nej Európsku komisiu na presadenie regulácie, ktorá lepšie ochránia zdravie Európanov pred endokrinnými disruptormi.

V máji minulého roka 89 vedcov z celého sveta vyzvalo komisiu, aby efektívne začala regulovať EDC. Takzvanú Berlaymontskú deklaráciu zaslali podpredsedovi Európskej komisie Antoniovi Tajanimu, komisárovi pre zdravie a spotrebiteľskú politiku Toniovi Borgovi, komisárke pre výskum Máiri Geoghegan-Quinnovej a komisárovi pre životné prostredie Janezovi Potočnikovi.

V deklarácii poukázali na to, že za mnoho vážnych zdravotných problémov, vrátane narastajúcej rakoviny mozgu, štítnej žľazy či reprodukčných problémov, môžu byť zodpovedné práve endokrinné disruptory, ktoré sa do tela dostávajú denne.

Vedci upozorňujú, že pokusy na zvieratách a štúdie dokázali, že vystavenie endokrinným disruptorom počas vývojového štádia sa na narodenom jedincovi prejavia v neskoršom veku. Zároveň apelujú na Brusel, že v súčasnosti sú známe len niektoré z negatívnych účinkov EDC na ľudské zdravie, a preto je potrebné postaviť zdravie ľudí a životné prostredie nad záujmy chemických spoločností.

„Hlavným problémom je, že pre mnohé narušenia endokrinného systému neexistujú medzinárodne dohodnuté a potvrdené testovacie metódy, aj keď máme k dispozícii vedecké nástroje a laboratórne metódy,“ citoval vtedy portálEuractiv britskú profesorku a signatárku deklarácie Susan Joblingovú z Brunelovej univerzity v Londýne.

Zdroj:https://www.etrend.sk/gallery/article/ignorovanie-strasiaka-edc-po-rakovine-a-deformaciach-prisiel-ucet-na-stamiliony.html?photo=1