V mnohých domácnostiach často zamieňame úpravu technickej vody za úpravu vody pitnej. Aj vy patríte medzi ľudí, ktorí chránia domáce spotrebiče a zariadenia pred vodným kameňom inštaláciou rôznych zariadení na demineralizovanie – zmäkčenie vody? Ak takto upravenú vodu nebudete piť a nebudete ju používať na prípravu jedál (varenie, prípravu nápojov...) nič sa nedeje. Ak plánujete takto upravenú technickú vodu používať ako vodu pitnú, zbystrite pozornosť.

Z vody technickej (demineralizovanej - zmäkčenej) žiadnou dodatočnou úpravou nevznikne pitná voda.

Skúsenosti z hygienickej praxe potvrdzujú ,že vybrané technológie významne znižujú koncentráciu tzv. biopozitívnych prvkov ako sú vápnik a horčík. Napr. ak bol vápnik v dodávanej vode na úrovni 40 mg/l po úprave filtračným zariadením sme zistili, že jeho obsah vo vode klesol na 5 mg/l, dokonca v niektorých prípadoch až na nedetekovateľné množstvo. Podobne to bolo aj s koncentráciou horčíka.

Viaceré sťažnosti od mladých mamičiek, ktoré poukazovali na skutočnosť, že ich malé deti (do 5 rokov), ktoré konzumovali doupravovanú vodu v domácnostiach trpeli lámavosťou nechtov a tikmi dolných očných viečok, pričom nimi navštívení lekár to odôvodnil nedostatkom minerálov. Keďže minerály z vody sa do organizmu ľahšie vstrebávajú ako z potravín, je len logické, že príčinou týchto problémov bola z veľkej pravdepodobnosti pitná voda, nakoľko pred zavedením príslušnej úpravy tieto deti tieto zdravotné potiaže nemali.

V súvislosti so sprísnenými legislatívnymi kritériami v SR na vybrané toxické ukazovatele v pitnej vode (napr. NO3, As, Sb) vzrástol nápor na posudzovaciu činnosť orgánov verejného zdravotníctva na technológie úpravy kvality pitnej vody.
Z toho dôvodu, ale aj na základe vyššie uvedených poznatkov sa pokúsime zosumarizovať odborné informácie, týkajúce sa technológií, ktoré sa často využívajú ako stupeň úpravy kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

Pri tom sme vychádzali z informácií WHO, ale aj zo štúdií, ktoré pred časom vykonal MUDr. František Kožíšek, CSc:. z pražského SZÚ.

Známe zdravotné riziká z konzumácie demineralizovanej vody sú:

• 1. Priamy účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok.
• 2. Prakticky nulový príjem vápnika a horčíka.
• 3. Znížený príjem niektorých iných esenciálnych prvkov a mikroprvkov.
• 4. Vysoké straty vápnika, horčíka a iných esenciálnych prvkov z potravín varených v demineralizovanej vode.
• 5. Zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou.
• 6. Zvýšené riziko druhotnej kontaminácie demineralizovanej vody.

1) Účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus

Zistilo sa, že zavedením destilovanej vody do čriev krýs došlo k abnormálnym zmenám buniek črevného epitelu (pravdepodobne vplyvom osmotického šoku).
Za negatívny účinok demineralizovanej (zmäkčenej) vody sa považuje zaťaženie metabolizmu homeostázy, ktorého dôsledkom je narušenie minerálového a vodného metabolizmu organizmu. Zvýšené vylučovanie vody z tela (zvýšená diuréza) vedie ku zvýšenému odvádzaniu iónov vnútro a mimobunečných telových tekutín a ku zmenám funkčnej aktivity niektorých hormónov, súvisiacich s vodným hospodárstvom v organizme.
Udáva sa dokonca aj zmenšenie objemu erytrocytov, morfologické zmeny v obličkách, u krýs, ktoré pili destilovanú (zmäkčenú) vodu sa zistilo zníženie osifikácie (kostnatenie) skeletu plodov samíc.

2) Nulový príjem vápnika a horčíka vodou

Rad epidemiologických štúdií, vykonaný v mnohých vyspelých krajinách potvrdil, že konzumácia mäkkej vody (t.j. nižší obsah vápnika a horčíka) vedie ku štatisticky významnému nárastu chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby v porovnaní s oblasťami, zásobovanými vodou tvrdšou.
U zvierat napájaných vodou s koncentráciou vápnika 5 mg/l sa prejavila znížená funkcia štítnej žľazy. WHO preto odporúča obsah vápnika v pitnej vode – minimálne 30 mg/l (optimálne 50 mg Ca/l).

3) Znížený príjem niektorých iných esenciálnych prvkov a stopových prvkov

Voda až na výnimky napr. fluoridy nie je pre človeka hlavným zdrojom esenciálnych a stopových prvkov. Aj moderná strava býva vďaka nadmernej rafinácii ochudobnená o významnú časť týchto prvkov a teda nepredstavuje plnohodnotný nutričný zdroj pre organizmus.
Vzhľadom na to, že vo vode sú prvky prítomné prevažne v iónovom stave, ich vstrebávanie z vody je jednoznačne lepšie než zo stravy, kde sa viažu aj na iné látky.
Pri pokusoch na krysách bolo dokázané, že rôzny príjem stopových prvkov sa prejavil v rôznom obsahu týchto prvkov vo svalovom tkanive. Príjem čistej demineralizovanej (mäkkej) vody nepriaznivo ovplyvnil proces krvotvorby.

4) Vysoké straty vápnika, horčíka a iných esenciálnych prvkov z potravín varených v demineralizovanej (zmäkčenej) vode

Varením v mäkkej vode dochádza k významným stratám esenciálnych prvkov z potravín. U vápnika a horčíka môžu straty dosahovať až 60%, naopak v tvrdšej vode sa straty minimalizujú u vápnika môže dôjsť dokonca aj ku obohateniu varenej potraviny.

5) Zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou

Je treba si uvedomiť, že vápnik a tiež v menšej miere aj horčík majú navyše prospešnú funkciu tzv. antioxidačnú, to znamená, že redukujú voľné radikály v tele čiže majú aj antikarcinogénny účinok.

6) Zvýšené riziko druhotnej kontaminácie demineralizovanej (zmäkčenej) vody

Demineralizovaná (zmäkčená) voda je mimoriadne „agresívna“ voči materiálom s ktorými prichádza do styku – tzv. hladová voda – prijíma všetky vodou rozpustné látky – kovy z potrubí, zmäkčovadlá, organické toxické látky z hadicových rozvodov, plastových a pryžových zásobníkov. Samotnú problematiku tvorí vyššia náchylnosť demineralizovanej (zmäkčenej) vody ku bakteriálnej kontaminácii. Túto skutočnosť dokazuje epidémia týfu v Saudskej Arábii v roku 1992 .

Záver

Na základe vedeckých poznatkov pitie demineralizovanej (zmäkčenej) vody vedie k poruchám metabolizmu minerálnych látok (vápnik, sodík), k poruchám metabolizmu vody v tele, k odvápneniu kostí, ku zvýšenému riziku úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. Pitie demineralizovanej – mäkkej vody predstavuje tiež zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov, prijímaných stravou a pod. Zároveň sa zistilo, že pri varení v demineralizovanej alebo mäkkej vode dochádza k vysokým stratám potrebných minerálov z potravín (niekedy až 70 %), čím sa znižuje prísun potrebných látok z potravy.

.