Pred rokom v marci bolo v jedenástich slovenských mestách rušno. Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity celý týždeň hľadali v odpadových vodách stopy drog a liečiv. Každých pätnásť minút odobrali vzorku. Dvadsaťštyri hodín, sedem dní. Po roku analyzovania, počítani a priemerovania je jasné, koľko drog obyvatelia zo svojich tiel vylúčili, koľko ich teda museli prijať, kedy a aké. Napríklad 10. marca minulého roka sa v Petržalke sporebovalo 10 gramov kokaínu. Bežná dávka je asi pol gramu a odhadovaná cena za jeden gram je podľa OSN u nás 125 dolárov.

Najviac v Petržalke, najmenej v Holíči

Hoci v tom istom čase sa odoberali vzorky v tridsiatich dvoch mestách Európy, výsledky máme zatiaľ iba naše. Člen výskumného tímu Doc. Ing. Igor Bodík CSc. ich teda porovnal s európskymi spred troch rokov. V užívaní pervitínu by sa za Prahu a Oslo dostala Petržalka, v závese s Piešťanmi a celou Bratislavou. Potvrdilo sa, že extáza je víkendová droga. Jej záchytnosť vzrástla práve počas voľných dní. Najviac v Petržalke, najmenej v Holíči. V tomto meste na Záhorí nie je v obľube ani kokaín, ktorý však vyhráva v Bratislave. Slovenskí vedci meranai pravidelne opakujú a posvietili si aj na hudobné festivaly. Odpadové vody im prezradili, že kým Pohoda v Trenčíne láka skôr užívateľov extázy, Country Lodenicu v Piešťanoch navštevujú priaznivci kokaínu.
Drogy sa hľadali v Skalici, Holíči, Trenčíne, Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Zvolene, Piešťanoch, Bratislave – Ústrednej čistiarni odpadových vôd, Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Lieky v prírode

Veľa látok sa cez tráviaci a vylučovací systém dostáva do odpadových vôd a odtiaľ do prírody. Nejde len o drogy, ale aj o liečivá, ktorých užívanie rapídne stúpa. „Do lekární sa vráti priemerne šesťdesiat až osemdesiat ton nepoužitých liekov ročne. Hoci predaj rastie, ľudia ich vracajú menej,“ hovorí Ing. Tomáš Machuľák, PhD. Veľké množstvá ópioidných analgetík – návykových liekov proti bolesti, ktoré sú viazané na predpis – vedci zachytili v kúpeľných Piešťanoch a vo Zvolene, kam smeruje odpad z Kováčovej. Problémom však  sú aj andepresíva, antiepileptiká, lieky proti kašľu či antibiotiká. Celú dávku telo nespotrebuje, pošle ju cez odpad do čističky, ktorá síce časť zachytí, ale so zvyškom si neporadí a pustí ho do prírody. K rastlinám, zvieratám a ľuďom. Najťažšie sa voda čistí od antidepresí, kokaínu a metadonu. Stôp po marihuane sa zbaví najľahšie.

Ryby sa nemnožia

Zdalo by sa, že ryby sú pomerne šťastné – nebolí ich hlava, nemajú depresiu a majú drogy zdarma. Ale vedcom z Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach sa podarilo zistiť, že ryby kvôli drogám a liekom v riekach strácajú schopnosť rozmnožovať sa. Testovali a porovnávali jedince v rieke nad čističkou a pod ňou. Tie nižšie žijúce mali smolu a telá plné chémie. Strácali schopnosť držať sa v roji, boli odvážnejšie a dravejšie. Väčšmi útočili na potravu, čím o ňu rýchlejšie prichádzali a samy sa potravou ľahšie stávali. Navyše prítomnosť antibiotík a antivirotík v životnom prostredí buduje odolnosť, rezistenciu baktérií a vírusov voči nim, varuje doc. Ing. Tomáš Randák. Veľká celoeurópska analýza odpadových vôd si dala preto za cieľ nájsť metódy, ako si čistiarne s novodobými odpadmi poradia.

Čo je ešte vo vode?

Antikoncepcia

Pamätáte si film o aligátorovi, ktorého majitelia ako maličké zvieratko hodili do kanála a z neho sa stalo obrovské monštrum? Čoskoro sa to môže stať aj v realite. Hormóny boli prvé látky, ktoré odborníci zachytili vo vodách odtekajúcich z čističiek. Aktívne látky sa telom úplne nevstrebú a moč ich vyplaví do odpadu. Časť z nich prejde aj filtrami čističiek. Tam sa stretnú s baktériami, ktoré môžu zmeniť ich účinky. Podľa vedcov niektoré takto novovzniknuté látky, sú dokonca účinnejšie ako samotná antikoncepcia. Mnohé výskumy už preukázali narušenie hormonálnej rovnováhy u cicavcov, vtákov, plazov, rýb aj mäkkýšov. Švédi potvrdili, že hormóny drasticky menia pohlavie skokanov hnedých v prírode, na Floride si všimli vývojové poruchy u aligátorov a v Kanade vyhynul jeden druh pstruha. Vedci nevylučujú, že malé množstvo hormónov preniká aj do zdrojov pitnej vody a ak sa kaly z čističky využijú ako hnojivo na poliach, môžu sa dostať do potravinového reťazca.

Antibiotiká

V okolí austrálskeho Brisbane vedci objavili vo vodných tokoch dvadsaťšesť rôznych druhov antibiotík. Ich obsah v odpadových vodách bol najvyšší v ranných hodinách. Okrem stôp liekov vedci v prírode natrafili aj na baktérie, ktoré sú odolné voči bežne používaným antibiotikám. Odborníci predpokladajú, že rezistentné kmene sa do vody a pôdy mohli dostať priamo z ľudských splaškov alebo si imunitu vypestovali samé. Nech sa to stalo akokoľvek, austrálski odborníci sa obávajú, že tieto baktérie odovzdajú imunitu voči antibiotikám aj baktériám, ktoré spôsobujú ochorenia. Potom vraj stačí zjesť len nakazenú rybu alebo sa kúpať v kontaminovanej vode, aby ste sa vystavili chorobe, z ktorej sa nebudete vedieť vyliečiť.
„Mechanizmus vzniku rezistencie na antibiotiká je založený na viacerých príčinách. Pôsobením enzýmov baktérií sa mení štruktúra bakteriálnej steny a stratí sa účinnosť antibiotika, nastanú zmeny vo vnútri bakteriálnej bunky alebo sa zamedzí prieniku antibiotika cez stenu bunky,“ vysvetľuje všeobecná lekárka a internistka MUDr. Etela Janeková. Za vznik rezistencie môže najmä časté podávanie antiobiotík, ale podľa lekárky sa k nej dopracujete aj vtedy, keď nedodržiavate odporučený čas na užitie lieku, po zlepšení príznakov antibiotiká hneď prestanete užívať a nedoberiete celé predpísané balenie. Problémom je aj užívanie liekov, keď na to nie je dôvod, napríklad pri vírusových infekciách. „Netrvajte na predpisovaní antibiotík pri každom akútnom zápalovom ochorení. Je potrebné, aby váš lekár pátral po pôvode ochorenia, dodržte dĺžku liečby a lieky užívajte presne tak určil váš lekár,“ radí doktorka Janeková,

Antidepresíva

V severoamerických riekach vedci zachytili aktívne zložky dvoch najpopulárnejších andidepresív na americkom kontitente. Tieto látky však neboli len v prírodných vodách, ale najmä v mozgu, pečeni a svalovine sladkovodných rýb. Nájdené množstvo zatiaľ nie je pre človeka nebezpečné, ale americkí ekológovia predpokladajú, že nepotrvá dlho, kým sa to zmení.

Česi sú na tom horšie

Bolí vás hlava? V Čechách postačí, ak si dáte pohár vody z vodovodu. Najpopulárnejší liek proti bolesti totiž vedci nenašli len v povrchových a podzemných vodách, ale aj vo vode z vodovodu. Bolo to minimálne množstvo, ktoré zdravie neohrozovalo. Česi majú menej zásob podzemnej vody ako my a povrchové toky sú znečistením a kontamináciou ohrozené oveľa viac. Voda z čističiek totiž tečie rovno do riek a potokov.
Ekológovia radia: Obmedzte užívanie liekov len na nevyhnutné situácie a nepoužité lieky vracajte vždy do lekárne.

 

Zdroj: https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/pijeme-drogy-lieky-z-kohutikov-tecu-omamne-latky.html