Reverzná osmóza

Reverzná (obrátená) osmóza je mechanický proces, pri ktorom voda prechádza stupňovanou difúziou cez polopriepustnú membránu, ktorá zadržuje kontaminanty. Pri normálnej osmóze membrána oddeľuje dva roztoky o rôznych koncentráciách. Voda prúdi z miesta s nižšou koncentráciou do miesta s vyššou. Pri obrátenej osmóze je koncentrovanejšia znečistená voda tlakom smerovaná do miest s čistou vodou.

Dokáže veľmi účinne odstániť anorganické minerály, ťažké kovy, olovo, meď, kadmium, arzén a soli ako napríklad sírany, dusičnany a fluoridy. Pri tejto technológii zostávajú všetky zachytené nečistoty v membráne, ktorá sa preto musí automaticky oplachovať, čím vzniká odpad vody v rozmedzí 4 - 8 litrov na vytvorenie 1 litra vody. I tak je ale jasné, že membrána sa neprečistí úplne dokonale, čím sa znižuje jej efektivita a je potrebné ju vymieňať 1 až 3 krát za rok. 

Veľkou nevýhodou týchto zariadení je inštalácia i údržba, ktorú musí uskutočniť servisný technik.
Technológia vodných filtrov pracujúcich na báze obrátenej alebo takzvanej reverznej osmózy je známa už dlho a bola (spolu s destiláciou) používaná v niektorých vodárňach na morskom pobreží alebo zámorských lodiach na výrobu pitnej vody z vody slanej - morskej

Reverzná osmóza vytvára z vody takmer destilovanú vodu kt. neobsahuje žiadne minerály, či organický život a z tohto dôvodu je vysoko nestabilná, a teda viaže na seba akýkoľvek organický materiál, s ktorým sa dostane do styku. Táto vlastnosť destilovanej vody spôsobuje schopnosť "vysávať" minerály z tela. Dlhodobá konzumácia vody upravenej reverznou osmózou predstavuje zdravotné riziko. Zdravotné riziko konzumácie takto upravenej vody nie je nižšie ani pri dodatočnom obohatení takto upravenej vody minerálmi.

Zdravotné riziká pitia demineralizovanej vody

Aktualizované stanovisko Národného referenčného centra (NRC) pre pitnú vodu k zariadeniam na úpravu pitnej vody na báze reverznej osmózy